Details
Z dôvodu nedostatku priestoru na napísanie oficiálneho názvu podcastovej epizódy ho uverejňujeme nasledovne: Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať, ale vedia aj priložiť prsty na hrdlo a stisnúť- Otroctvo je sloboda
Details
Z dôvodu nedostatku priestoru na napísanie oficiálneho názvu podcastovej epizódy ho uverejňujeme nasledovne: Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať, ale vedia aj priložiť prsty na hrdlo a stisnúť- Otroctvo je sloboda
Comment
Z dôvodu nedostatku priestoru na napísanie oficiálneho názvu podcastovej epizódy ho uverejňujeme nasledovne: Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať, ale vedia aj priložiť prsty na hrdlo a stisnúť- Otroctvo je sloboda
In 1968, people in Czechoslovakia realized that freedom could be fought for and won. Some chose to conform to the regime for comfort, but others valued freedom more than security. Artists, journalists, scientists, and environmentalists formed resistance groups. The Plastic People of the Universe, a popular rock band, openly challenged the regime. Karel Kryl became a symbol of the post-1968 period. Religious freedom was restricted, leading to the smuggling of religious literature from Poland. Environmental activists also faced challenges. The government tried to isolate and exile dissidents. The plan to suppress dissent was called Asanace, or purging of public space. This will be discussed further in the next part. Ustrihneme-li ptáku krídla, prestane létať, ale nikdy nezapomene, že létal. S neslobodou sa čas občanov Česko-slovenskej socialistickej republiky zmíroval ajba veľmi ťažko. Rok 1968 až raz nájdej im ukázala, že sloboda sa vybojovať dá. Odpočtateľite sa šíril. Pravda, boli aj ľudia, ktorí menili slobodu za istoty. Vedeli, že ak ostanú konformní, pohodlne prežijú. V Česko-slovensku bolo našťastie dosť ľudí, čo si slobodu cenili viac, ako istoty zlatej kvietky. A mnohí slobodu bytostne potrebovali pre svoju seberealizáciu. Boli to umelci, novinári, veďci, ekologovia, beriaci. Tak sa začali formovať skupiny odporcov režimu. Jednou z oblastí, kde komunisti nevedeli dosiadať absolútnu kontrolu, bola hudba. A tak plastici zpívali. Porvysný idylka, přistřihla im křidílka. Vypneme to vypneme, a do šiči pôjdeme. Plastic People of the Universe bola populárna roková skupina, ktorá popírala režim. My sme sa správali tak, ako že tí bolševici vôbec neexistujú. Symbolom obdobia po roku 1968 sa stal pesničkar Karel Kryl. Ďalšie slová sme začínali z medzadielu podkastu. Po vpáde vojsk váršovskej zmluvy do Československa napísal piesen Bratšičku zavíraj vrátka, nezobrazoval pospech našej krajine slovami Beranka, vo komu sa zachcelo. Hudba sa Karlovi Krylovi istoval nástrojem boja proti totalitnej moci. Slav režimu nedokázal ustať a požadal o možnosť vyštiovať od rodnej krajiny. Ako mnohí, bol aj on vyhodený za hranice štátu. Čistie odmetali poskytuť súhlas na vydávanie náboženskej literatúry, nedovolili svetiť nových kniazov a biskupov, regulovali počet študentov teológie. Obmedzovanie slobodného vyznávania viery viedlo ku vzniku cierkeneho dysentu. Akt vetovania viery viedol ku vzniku lajskoho apoštolatu. A cez severnú hranicu Slovenska k nám tajne z Polska prichádzala náboženská literatúra. Za pašovanie literatúry z Polska boli odsúdení Radislav Borovský, Alois Gabaj či Tomáš Kon. Ďalším odporcom režimu v 70-tych a 80-tych rokoch patrili ochrancovia prírody a ekologovia. V tom čase autory knihy Bratislava na hlas trudno opísali stav životného prostredia. V našom meste sa stali problematickými základné podmienky života. Znečistenie ovzdušia ohrozuje prakticky všetkých obyvateľov, najmä starých, chorých a detí. Zlý stav komplexu životného prostredia zhoršuje zdravotný stav Bratislavčanov, sťažuje asimiláciu imigrantov a nepriaznivou mení politické a hodnotové orientácie občanov, zvlášť mládeže. Reálne, dátami podložené analýzy vládna moc označila podvratný pamhlet. Česko-slovensko sa postupne stávalo umrtvenou krajinou. Havel vo svojom liste Hussákovi opísal ako krajinu oboplapavúčina strachu. Napísal Aj keď väčšina ľudí väčšinu času túto plavučinu na vlastné oči nevidí a nemôže si ju ohmatať aj ten najjednoduchší občan o nej dobre vie v každom okamihu a všade s jej tichou prítomnosťou počíta. Klúčovým pre česko-slovenských odporcov totality sa stal princíp číslo 7 z záverečného aktu Helsinskej konferencie nazvaný rešpektovanie ľudských práv a základných slobod včítanie slobody zmyšľania, svedomia, náboženstva a presvedčenia. Helsinský záverečný akt, ktorý prišiel ako impuls na oživenie spoločnosti, podpísala aj česko-slovenská vláda. Z není je aktu dokonca publikovali v tlači. Tento fakt bol znamený pre vník Chartist 77, lebo chartisti nechceli nič viac, len aby vláda dodržala to, čo mu sa na medzinárodnej úrovni zaviazala. Slobody a práva, ktoré tieto pakty zaručujú, sú dôležitými civilizačnými hodnotami. Vítame preto, že ČSSR k týmto paktom pristúpila. Ich zverejnenie nám, ale z novou naliehalosťou pripomína, koľko z základných občianských práv platí v našej krajine zatiaľ, bohužiaľ, len na papiery. Na vznik Charty iným zeragoval režim článkom, stroskotanci a samozvanci. Ak ho dovolo čakať, signatária podporovateľia Charty sa stali tečom brutálnej represie, čili viadom z práce a škôl, zastrašovaniu, špiclovaniu, domovým prehliadkám, zatváraniu do vezenia. No nebolo silách režima na dennej báze chlodovať všetkých. Predstaviteľe štátu sa teda rozhodli, že bude jednoduchšie niektorých odporcov režimu sa zbaviť vystečením za hranice. Následne bol vydaný rozkaz dosiahnuť úplný rozpad a izoláciu hlavných organizátorov podúratia Charta 77 od ostatných signatárov a dosiahnuť vyšťahovanie vybraných organizátorov tohto podúratia Tento plán dostal názov Asanácia, čiže očista verejného priestoru. Česká televízia v dokumente o akcii Asanace hovorí takto. Pri téme Asanácia sa stretneme v ďalšom dieli.