Marína Andrej Sládkovič_0HAghlE5ZP_Fny

Andrii Sladkovič, Marina. Ja sladké túžby, túžby po kráse, Pievam peknotou nadšení, A v tolto dušovnoj ovlase, Svet môj je celý zavrany, Z výsosti tesier, ona mi svieti, Ona mi s ohňou nebeských hletí, Ona mi v sveti pohýna, Ona mi týra zo sto životov, Nad centrom, živom, nebom, jednotou, Krás mojich, moja Mary. Marina moja, sveta búrov, Duch môj tichý sa nebojí, Volkánských sa nelákne kúrov, Nezlákne krvavej zbroj, Svedomie čisté svetov plameň, Čaká pokojne v ten hromov deň, Pokoj môj v hrobení zhynie, No môžu strhnúť svet môj celý, Jedného slova z hrozné strely, Slova toho sú z tvojich nie. Možno mi tvojich ústa odrieknúť, Možno mi ruku nedostať, Možno mi kdiel, kým žiaľ neutieknúť, Možno mi nemelím ostať, Možno mi ústam s medom umierať, Možno mi žiaľiť v samote, Možno mi život v púšťach zavierať, Možno mi nežiť v živote, Možno mi seba sameho zhubiť, Nemožno mi ťa nerobiť. Slovensko mladé rodisko moje, Aj majila mojich kostín, V tebe mám pekných obrázov dvoje, A dvoje veľkých lúbov. Ako je krásna tá moja diva, A kakňa lúbosť vo mne horieva, Tak ty a k tebe odčina. Ako tis pekná krajina moja, Ako vladistvosť milá mi tvoja, Tak pekná milá magiňa. Chcel bych vás objať kraje rodiny, Náručie úzke, šíri si, Jak mi je sladko vňadra v maríni, Objať je vaše pocítiť, Jak mi je bláho nič, nič nežiadať, Z objemu v objem na veky padať, Troch nebude spasti prímať, Vlasti dráhu lúbiť v peknej maríne, Marínu drahu v peknej očine, A obe v jednom obímať. Milujem väčšinou o jare, sníve, V myšlenkách svetlý sanosti, Bláho od zeme k nebu sa díva, Slobodný vymreť a zeduť, Sladko je túžiť, sladko spomínať, Sladko je v nádejach sa pohýnať, Skutočné bláženstva zemi, Slávno je, keď zem s nebom sa spojí, Kde si doch s telom krásne pristrojí, Nebezkozemské objemy, A čo je mladosť 25 rokov? Rúžových tvári hľadia rast, Či udol sila, či štrlost krokov, Toto sa všetko zastará, Mladosť je túžba, Žíva po kráse, Je hlas nebezký, Zemskom ohlase, Je nepokoj duši svety, Je tá mohutnosť, Čo slávu hľadá, Je kvetín lásky rajská záhrada, Je aňol strachu za viacu, Marina moja, vteda tak sme my, Ako tie božie plamene, Ako tie kvety na chladnej zemi, Ako tie drahé kamene, Padajú viedmi aj my za ti, Vedmu tie kvety aj my zvednem, A klenoty hrúda krie, Ale tie hviezdy pre si spiečili, A te knížo a tie kvety žili, A diamant v hrúde nevznik. Ako tie božie plamene, Ako tie drahé kamene, Ako tie kvety na chladnej zemi, Ako tie drahé kamene, Ako tie drahé kamene, Ako tie drahé kamene, Ako tie drahé kamene, Ako tie drahé kamene, Ako tie drahé kamene, Ako tie drahé kamene. Hvala za izgubo. Hvala za izgubo. Hvala za izgubo.